Japonsko to skrátka stále vie: Prečo je hardvér stále na špici

By Mr. Minoru Usui

Za posledné storočie Japonsko zvládlo umenie vyvíjať celú škálu „svetových noviniek“ technologických inovácií, ktoré znamenali revolúciu toho, ako sa hráme a pracujeme. Od vreckovej kalkulačky v 70-tych rokov minulého storočia, osobného prehrávača Walkman v roku 1979, ktorý zmenil spôsob počúvania hudby, po nedávnych androidov (humanoidných robotov), ktorí rozprávajú, dívajú sa a konajú ako ľudia. Všetky tieto prelomové produkty dokonale zapadli do života ľudí v danej dobe, vytvorili nové hodnoty a dokázali predvídať, čo ľudia potrebovali, ešte skôr, ako si to uvedomili oni sami. 

Hybná sila počas celých desaťročí

V 90-tych rokoch minulého storočia a v prvom desaťročí tohto storočia krajina trpela finančnými ťažkosťami, ako bola napríklad svetová ekonomická kríza a intenzívnejšia konkurencia zo západných krajín i Číny. Hoci niektoré spoločnosti upadli do zabudnutia, iné dokázali, že schopnosti Japonska v oblasti inovácií a technologického priemyslu sa znova naštartovali a teraz sú silnejšie ako kedykoľvek predtým. Hoci vedúce postavenie krajiny v oblasti produktov, ako sú televízory a biela technika, upadlo, Japonsko sa vrátilo k svojmu statusu globálnej hybnej sily v oblasti elektronického hardvéru používaného v niektorých spotrebiteľských a obchodných trhoch vďaka vývoju a identifikovaniu produktov v rýchlo rastúcich produktových kategóriách – od tlačiarní po roboty. Úspešné spoločnosti budujú na základoch, ktoré boli položené počas dlhých desaťročí, a zlepšujú a rozvíjajú technológiu, aby reagovali na meniace sa potreby súčasnosti. Napríklad miniaturizovaný robotický hardvér pre menšiu, lokálnu výrobu, keďže priemysel sa znova presúva na západ, vysokopresné senzory, ktoré umožňujú monitorovanie zmien v tele, a technológia vizuálnej komunikácie navrhnutá tak, aby spĺňala požiadavky aj tých najnáročnejších pracovných prostredí. 

Vynára sa softvér

Napriek tejto dlhej a plodnej histórii inovácií sa zdá, že stredisko sa presunulo na Západ, keďže je veľa rozruchu okolo softvéru, ktorý je „vzrušujúcejší“ ako hardvér (napr. Google, Facebook, Twitter, YouTube, Apple, Uber a AirBnB). Hoci sa však dnes softvér teší hlavnej pozornosti aj vďaka neustále sa rozvíjajúcemu vývoju, ktorý sa snaží plniť naše každodenné potreby, hardvér zostáva základnou hybnou jednotkou pre súčasnú spoločenskú evolúciou. Nepochybne tiež zostáva rozhraním medzi ľuďmi a softvérom. 

Sila japonského hardvéru

Takže v čom je zdroj sily japonského hardvéru? Často používam príklad kuchára, ktorý pripravuje sushi a motivuje ho rovnako spokojný úsmev na tvárach zákazníkov, ako aj suma v pokladni na konci dňa. Myšlienky remeselnej práce génia človeka pred zákazníkmi, ktorí to ocenia, je kľúčovou súčasťou jedinečného výrobného štýlu známeho ako monozukuri,čo označuje zmes umenia a vedy vo výrobnom procese a nevyhnutnú podmienku udržateľnej výroby. Kľúčovou myšlienkou je, že obraz zákazníka inšpiruje remeselníka, aby sa snažil dosiahnuť cieľ a prekonať akékoľvek prekážky, ktoré by mu mohli stáť v ceste. V podstate je monozukurikonceptom, ktorý možno zhruba preložiť ako „remeselníctvo“, a táto zručnosť sa časom zdokonaľovala prostredníctvom túžby vytvoriť výnimočné produkty s malým množstvom odpadu a bez ľahkovážnosti s využitím technických zručností, ktoré sú dnes neoddeliteľnou súčasťou étosu japonského firemného manažmentu a výroby. Všetky produkty sa tvoria v rámci nekonečného cyklu neustálych zlepšení a vždy s ohľadom na zákazníka. 

Výskum a vývoj

Z geografického pohľadu nie je Japonsko bohaté na prírodné zdroje a vždy muselo dostupné zdroje využívať účinne a importovať suroviny, aby mohlo vyrábať vysokokvalitný hardvér na export. Krajina má vysokú hustotu obyvateľstva, čo je hlavným faktorom pri rozvoji jej kompaktnej a účinnej infraštruktúry vrátane technológie, a v spoločnostiach existuje silná tradícia smerovať časť zisku do výskumu a vývoja, čo prináša viditeľné výsledky.

Japonsko výrazne investuje do výskumu a vývoja. Podľa najnovších štatistík je Japonsko krajinou s tretími najväčšími investíciami do výskumu a vývoja (3,49 % HDP za rok) a 10 z 1 000 zamestnaných v aktívnej populácii pracuje vo výskume.. Vo firemnom sektore sa to rovná 132 644 miliónom USD z celkových výdavkov na výskum a vývoj vo výške 170 589 miliónov USD. Preto zrejme nie je žiadnym prekvapením, že Japonsko získalo najvyšší počet Nobelových cien za vedu v Ázii.

Tam kde Západ podporuje silný softvérový trh motivovaný jedinečnými myšlienkami a investormi do inovatívnych start-upov, japonskí úspešní výrobcovia naďalej zdokonaľujú a rozvíjajú to, čo vedia najlepšie: hardvér vyvíjaný s podporou étosu mimoriadne presnej technickej výroby.

Naša spoločná budúcnosť bude postavená na stretnutí oboch týchto svetov a oba aspekty doplnia (a uľahčia) sociálnu evolúciu.

Podpora inovácií

Faktom zostáva, že bez dostupnosti (a neustáleho zdokonaľovania) veľmi presného hardvéru ako rozhrania pre softvér by sa neuskutočnila žiadna z týchto zmien. Pre pokrok je rovnako dôležité aj zachovanie špecializovaných technických zručností a investovanie do nich. Práve to Japonsko naďalej robí najlepšie.

Keďže sa snažíme stať spoločnosťou, ktorá je skutočne pre svojich zákazníkov a spoločnosť nenahraditeľná, spoločnosť Epson si úplne privlastňuje tento étos pri vytváraní vysokopresného hardvéru a integrovaní princípov monozukuria sho - sho - sei(účinnosť, kompaktnosť a presnosť) do všetkých svojich produktov. Nepopieram, že bolo obdobie, keď sa spoločnosť posunula zo svojich základov a viac bola zameraná na konkurenciu ako na svojich zákazníkov. Aký zmysel malo prekonanie rivalov poskytnutím lepších funkcií, ktoré však zákazníci nepotrebovali? Za posledné roky sme však znova položili dôraz na svoje remeselné korene a spoločnosť sa znova zamerala na zákazníka a vyšší cieľ urobiť zo sveta lepšie miesto. Hoci mnohí z našich konkurentov prenechávajú výrobu iným spoločnostiam, my sme sa zamerali na náš vertikálne integrovaný obchodný model, čo znamená, že vyrábame svoje produkty vo vlastných továrňach. To nám umožňuje vytvárať cyklus, v ktorom reagujeme na potreby zákazníkov v oblasti dizajnu a výroby týchto produktov. Spoločnosť Epson podporuje inovácie už 75 rokov a teraz sa zameriava na inovácie v oblasti atramentovej tlače, vizuálnej komunikácie, nositeľných technológií a robotiky. Spoločnosť má v týchto oblastiach dlhú históriu: Spoločnosť Epson vytvorila prvé hodinky riadené kryštálom na svete, prvý počítač, ktorý možno držať v ruke (Epson HX-20), prvú kompaktnú, ľahkú digitálnu tlačiareň a prvú farebnú atramentovú tlačiareň, ktorých nasledovníci sú míľnikmi dnešnej spoločnosti Epson. V srdci všetkého je zákazník a jeho využívanie hardvéru. Spoločnosť Epson investuje 1,4 milióna USD denne (1,2 milióna EUR) alebo presnejšie 5,2 % ročných výnosov do výskumu a vývoja, aby dosiahla najvyššie štandardy hardvéru. 

Hardvér zostane konštantnou veličinou

Zoberme si napríklad inteligentné okuliare. Vyvíjané aplikácie, ktoré zásadne menia pracovné prostredie a vyvíjajú sa v prostredí rozšírenej reality, sú len natoľko efektívne ako inteligentné okuliare, ktoré ich sprostredkujú. Ponuka spoločnosti Epson z radu Moverio je určená pre využitie v rámci viacerých používateľov a hardvér zahŕňa jedinečný, binokulárny zobrazovací panel OLED na báze silikónu s vysokopixelovou rozšírenou realitou, ktorý je navrhnutý tak, aby fungoval v tých najnáročnejších pracovných prostrediach. Keďže všetky produkty vytvárame v súvislosti s originálnymi, vlastnými technológiami Epson (ich návrh a výrobu nepresúvame na iné spoločnosti), spoločnosť môže nielen garantovať kvalitu výroby, ale aj vytvárať vlastné produkty úplne od základov. Tak je zaistené, že potreby zákazníkov sú v každom štádiu základom pre vývoj produktov. Pri následnej spolupráci so softvérovými vývojármi na konkrétnych aplikáciách pre inteligentné okuliare Moverio zostáva koncový používateľ v centre pozornosti aj v prechodnej oblasti medzi hardvérom a softvérom. 

Od Silicon Valley po výskumné a vývojové laboratóriá v Japonsku zostáva konsenzus rovnaký: hardvér zostane konštantnou veličinou. Pozerajúc do budúcna bude mať aj ekologicky zodpovedný hardvér dôležitú úlohu pri posune smerom k udržateľnejšej budúcnosti, keď účinný, kompaktný a presný hardvér bude pomáhať podnikom a spoločnosti znížiť vplyv na životné prostredie.

Vysokopresný, účinný a premyslený hardvér zostane míľnikom našej sociálnej evolúcie a bude nositeľom digitálnej revolúcie v nasledujúcich desaťročiach. A spoločnosť Epson, ktorá zostane verná svojim koreňom v japonskom remeselnom úsilí zameranom na zákazníka, je pripravená naďalej ísť cestou sústredenia sa na prinášanie dôležitých inovácií a najlepšieho možného hardvéru. 

O spoločnosti Epson

Spoločnosť Epson je globálny technologický líder spájajúci ľudí, veci a informácie vďaka originálnym a presným technológiám v kompaktných rozmeroch. Ponuka produktov spoločnosti Epson pozostáva z atramentových tlačiarní a digitálnych tlačových systémov, projektorov 3LCD, hodiniek či priemyselných robotov. Spoločnosť Epson sa snaží prinašať inovácie a prekonávať očakávania zákazníkov v oblasti atramentovej tlače, vizuálnej komunikácie, nositeľného príslušenstva a robotiky.

Skupina Epson, vedená spoločnosťou Seiko Epson Corporation so sídlom v Japonsku, zamestnáva viac ako 81 000 ľudí v 85 spoločnostiach po celom svete a je hrdá na svoj prínos komunitám, v ktorých pôsobí, a na svoje trvalé snahy o zníženie dopadu na životné prostredie.

global.epson.com/

Informácie o článku

DÁTUM ZVEREJNENIA

Author

Author profile

Mr. Minoru Usui

Mr. Minoru Usui is president of Seiko Epson Corporation. He has shown strong leadership in realigning Epson and seeks to create a company that is indispensable to its customers and society. Mr. Usui joined Epson in 1979 and worked on developing thermal printers desktop calculators. In 1988, he moved to the company’s inkjet printer development department and worked on Epson’s Micro Piezo technology which lead to the creation of Epson’s first Micro Piezo consumer printer. In 1997 he was made general manager in charge of inkjet development and in 2002 was promoted to company director and deputy COO of Epson’s overall printing business. He was appointed President in 2008 and, following the world financial crisis, set about re-defining Epson’s growth strategy and corporate vision by building on the company’s core technologies in printing, projection and sensing.